Ak ste sa rozhodli použiť pri zatepľovaní polystyrén, možno sa stretnete s niektorými „zaručenými“ radami a názormi.
Viac ako 25-tisíc ton polystyrénu sa na Slovensku vlani minulo pri zatepľovaní. Je to o takmer dvanásť percent menej, ako rok predtým.
Na zníženej spotrebe sa podľa Združenia EPS SR (EPS = expandovaný, penový polystyrén) odrazila kríza. „Ak by vlastníci budov mali v roku 2013 k dispozícii také podporné mechanizmy, aké vyplývajú z nedávno schválenej Stratégie obnovy bytových a nebytových domov, spotreba by bola vyššia,“ mieni predsedníčka združenia Marta Strapková.
Napriek tomu penový polystyrén stále zostáva najbežnejšie používaným materiálom na zatepľovanie fasád budov. Štatistiky združenia hovoria, že deväť z desiatich domov na Slovensku je zateplených polystyrénovými doskami.
Ak ste sa rozhodli použiť pri zatepľovaní polystyrén, možno sa stretnete s niektorými „zaručenými“ radami a názormi.
Združenie výrobcov a predajcov preto zostavilo niekoľko najbežnejších mýtov, ktoré sa nie vždy alebo len čiastočne zakladajú na pravde. Vybrali sme niektoré z nich.
1. Desať centimetrov je až až
Nestačí. V súčasnosti sa najčastejšie volí izolácia s hrúbkou 15 až 20 centimetrov.
Väčšie uplatnenie si nachádza aj sivý expandovaný polystyrén s lepšími izolačnými vlastnosťami.
Uvažovať o hrúbke izolácie menšej ako 10 centimetrov je podľa odborníkov finančne nezodpovedné a nedosiahnu sa tým požadované očakávania.
2. Polystyrén v konštrukciách po čase mizne
Stávalo sa to v počiatkoch využívania a to vtedy, ak bol polystyrén prilepený lepidlami obsahujúcimi organické rozpúšťadlá.
Pri použití správnych postupov a súčasných materiálov expandovaný polystyrén dosahuje životnosť aj 50 rokov (pozn. red. preukaz zhody je vydávaný na životnosť 25 rokov, čo však neznamená, že nemôže byť dlhšia).
3. Zateplenie zvýši kondenzáciu vodných pár, vznikajú plesne
Ak je správne urobené, je to naopak. Vonkajšie zateplenie znižuje kondenzáciu vodnej pary vo vnútri konštrukcie. Teplota obvodových stien zvnútra je vyššia a vzďaľuje sa od teploty rosného bodu. Zateplenie tak bráni vzniku plesní.
Ak sa plesne objavia, nie je to zapríčinené zateplením, ale zlým utesnením škár na okách a dverách, či nezateplením výrazných tepelných mostov v konštrukcii.
4. Zateplili sme pred 15 rokmi, už netreba
Zateplenie staré dvadsať a viac rokov by síce vydržalo, ale ťažkosti začína mať čoraz väčší počet domov zateplených začiatkom 90. rokov. Vtedy sa zatepľovalo hrúbkou päť centimetrov, čo je menej ako tretina dnes štandardne používanej hrúbky.
Z pohľadu odporúčaných hodnôt a možných energetických úspor je hrúbka izolácie päť centimetrov nedostatočná. Výhľady európskej legislatívy navyše poukazujú na prísne požiadavky na energeticky nenáročné budovy po roku 2020. Izolácia, ktorou bola nehnuteľnosť zateplená pred 20 rokmi, nemusí a za niekoľko rokov asi ani nebude stačiť.
5. Náš dom nie je panelák, zatepliť nepotrebujeme
Rozhodujúcim faktorom pre voľbu zateplenia nie je to, či ide o panelák či rodinný dom, ale stav nehnuteľnosti (vek, spotreba energie a podobne). Straty prechodom tepla pri obvodových stenách nezatepleného rodinného domu sú zhruba 30 percent. Oknami uniká okolo 20 percent tepla a približne rovnaké množstvo tepla unikne vetraním. Strechou bežne strácame asi 20 percent tepla.
Vedeli ste?
Niektoré nedostatky pri obnove rodinných domov.
- obnova rodinných domov sa v súčasnosti často nevykonáva na základe stavebného povolenia, nespracováva sa potrebná projektová dokumentácia,
- nepredkladajú sa energetické certifikáty (v rokoch 2010 až 2013 boli energetické certifikáty vypracované len asi na desatinu obnovených rodinných domov);
- dostatočne sa nerieši tepelná ochrana rodinného domu, rozhodujúce detaily sa neriešia v projektovej dokumentácii, a tým ani na stavbe, dochádza k vzniku tepelných mostov, únikom tepla a vznikajú hygienické nedostatky;
- rodinné domy bývajú zateplené len čiastočne a energetické certifikáty za roky 2010 až 2013 preukazujú, že mnohé rodinné domy sú aj v súčasnosti obnovené len v energetickej triede D, E, F;
- šetrí sa na materiáloch, používajú sa často nevhodné stavebné výrobky a dochádza ku zámene komponentov kontaktného tepelnoizolačného systému.
Zdroj: Stratégia obnovy fondu bytových a nebytových budov v Slovenskej republike (ht)
