BRATISLAVA. V hlavnom meste Slovenska je v súčasnosti viac ako 1,5 milióna štvorcových metrov kancelárií na prenájom.
Tento trh sa za posledných desať rokov zdvojnásobil, avšak posledné štyri roky narastal veľmi pomaly.
Výstavba a každoročné dodanie nových kancelárií sa v tomto období pohybovalo pod desaťročným priemerom.
- Najväčšie zoskupenie kancelárskych budov sa nachádza v Ružinove na uliciach Prievozská a Plynárenská, ktoré už dlhé roky tvoria hlavnú administratívnu (biznis) zónu mesta. K dispozícii je tam približne 270-tisíc m2.
- Pre porovnanie, kancelárske budovy v dvoch ďalších „biznis“ zónach ponúkajú na Einsteinovej 110-tisíc m2 a na Galvaniho 66-tisíc m2.
- Objem uskutočnených transakcií (prenájmy v moderných kancelárskych priestoroch) v druhom štvrťroku 2014 značne narástol. Ak sa však nezapočítajú tri najväčšie z nich, oproti predošlému kvartálu ide o pokles o takmer 35 %.
Navyše v minulom roku bol objem výstavby za desaťročné obdobe na najnižšej úrovni vôbec, hovorí Dalibor Surový, vedúci oddelenia kancelárskych nehnuteľností JLL.
Nová silná trojka
Sťahovanie etablovaných medzinárodných hráčov prinesie do Bratislavy výstavbu troch nových kancelárskych budov, a to Panorama Business II pre Johnson Controls (Bratislava I), Zuckermandel pre ČSOB finančnú skupinu (Bratislava I) a Westend Gate pre spoločnosť IBM (Bratislava IV).
„Je dôležité upriamiť pozornosť a hľadať reálne využitie starších budov, ktoré po odchode hlavného nájomcu zostávajú poväčšine prázdne. Práve tie negatívne vplývajú na celý trh, zvyšujú neobsadenosť a spôsobujú výkyvy, či prepady nájomného,“ vraví Surový.
Otázna budúcnosť vysťahovaných priestorov
Dnes podľa JLL nič nenasvedčuje tomu, že dopyt na bratislavskom trhu dokáže vyprázdnené budovy v najbližších dvoch rokoch obsadiť.
„Trh má momentálne problém absorbovať ďalšie prírastky kancelárskych plôch, pretože ich vie pokryť len presťahovaním už existujúcich nájomcov. Tento pretrvávajúci trend môže ešte viac vyostriť boj prenajímateľov o každého nájomcu a priniesť nezdravú úroveň nájomného,“ dodáva Surový.
Pomer síl sa zmení
Neobsadených zatiaľ v zostáva v Bratislave viac ako trinásť a pol percent moderných kancelárií. Vyprázdnenie jednej, zhruba 20 000 štvorcových metrov veľkej budovy, dokáže na trhu spôsobiť zvýšenie neobsadenosti o takmer 1,5 percenta, píše JLL.
Tri takéto budovy dokážu spôsobiť navýšenie o necelých päť percent, čím sa reálne môžeme priblížiť k 18-percentnej neobsadenosti kancelárskych budov v Bratislave. Pritom za zdravú mieru neobsadenosti, rovnako ako v Európe aj na Slovensku, považujeme desať percent, upozorňuje Surový.
Vtedy sú vyjednávacie pozície prenajímateľov a nájomcov viac menej vyrovnané.
Ak je miera neobsadenosti viac ako desať percent, navrch získavajú nájomcovia, ktorí si tak dokážu dojednať lepšie podmienky.
