SME
Štvrtok, 29. júl, 2021 | Meniny má MartaKrížovkyKrížovky

Nové poplatky za výstavbu zatiaľ nie sú jasné

Platiť ich majú developeri aj občania, ak stavajú napríklad nový dom. O tom, či o ich výške rozhodne stanovený vzorec alebo ako ju odhlasujú poslanci sa zatiaľ rokuje.

Nový zákon rozhodne o tom, koľko peňazí budú stavebníci obci priplácať  na to, aby mala napríklad na výstavbu škôlok, chodníkov, osvetlenia či parkov.Nový zákon rozhodne o tom, koľko peňazí budú stavebníci obci priplácať na to, aby mala napríklad na výstavbu škôlok, chodníkov, osvetlenia či parkov. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ - FREEIMAGES.COM)

BRATISLAVA. Príprava zákona o poplatku za rozvoj zatiaľ veľmi nenapreduje. Ako pripustil na konferencii Stavebného fóra Mesto a developer súčasný primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, predstavitelia samospráv, ktorí vznik zákona iniciovali cez Úniu miest Slovenska sa v súčasnosti viac sústredia na voľby.

Na precizovaní prvých pracovných verzií paragrafového znenia sa podieľa Únia ako aj Inštitút pre urbánny rozvoj, zástupcovia ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, gestorom sa stalo ministerstvo financií.

Skryť Vypnúť reklamu

Snahou je predložiť vládny návrh zákona do parlamentu tento rok, povedal ešte na jar Viktor Nižňanský z Komunálneho výskumného a poradenského centra, ktorý je členom pracovnej skupiny za Úniu miest Slovenska.

Únia v súčasnosti nechce aktuálne znenie komentovať, považuje to za predčasné. Dôvodom spomalenia prípravy zákona sú podľa nej nie voľby, ale príprava ďalších právnych noriem v oblasti financií.

Ministerstvo financií zatiaľ žiadny termín nenaháňa. "Ministerstvo financií sa zaoberá uvedeným poplatkom ako iniciatívnym návrhom Únie miest Slovenska, preto ani nie je v Pláne legislatívnych úloh vlády na tento rok," píše tlačový odbor.

Prečo je dôležitý?

Z hľadiska miestnej samosprávy je dôležitý preto, že môže transparentne získať financie na rozvoj - napríklad na výstavbu predškolských zaradení, chodníkov, osvetlenia či parkov.

Skryť Vypnúť reklamu

Naďalej platí, že by išlo o doplnkový finančný príjem obce účelovo viazaný na úhradu investícií do občianskej infraštruktúry," píše ministerstvo výstavby.

"Slovensko je jedna z posledných krajín na svete, ktorá takúto právnu normu nemá v štruktúre svojej národnej legislatívy," píše v odpovedi Marián Minarovič, generálny sekretár Únie miest Slovenska.

Pre developerov je dôležitý práve pre transparentnosť. Už dnes totiž samosprávy podmieňujú výstavbu odvedením poplatkov na takzvané vynútené investície. Nemáme nič proti poplatkom, chceme len, aby ich vyberanie malo stanovené jasné pravidlá, vravia predstavitelia Inštitútu pre urbánny rozvoj.

Ide o to, aby boli "nezávislé od persóny, volieb a fungovali," povedal na konferencii Gábor Zászlós z Trigranit Development Slovakia.

Skryť Vypnúť reklamu

Ide o nemalé peniaze. Napríklad starosta mestskej časti Bratislava-Ružinov Dušan Pekár ich za volebné obdobie odhadol na sumu 1,2 milióna eur. Odhadol preto, že nešlo priamo o peniaze, ktoré by developeri posielali na účet, ale o zhotovovanie diela. O transparentnosť sa podľa neho pri súčasnej legislatíve snažia tak, že príslušné zmluvy s developermi zverejňujú na webe, prípadne aj stavbu označia názvom firmy, ktorá ju vybudovala.

Občania, ak sa režim poplatkov správne nastaví, sa môžu tešiť na to, že nová - a pre nich zaťažujúca výstavba - bude spojená s peniazmi, vynaloženými aj v ich prospech a nielen v prospech zisku developera. Menej vítaný je pre občanov fakt, že aj oni, ak sa rozhodnú postaviť napríklad rodinný dom, sa budú musieť tiež ako investori (hoci aj drobní) na poplatkoch za rozvoj podieľať.

Boj o metre štvorcové

Jednou z vecí, ktorú treba pri príprave zákona vyjasniť, je mechanizmus stanovovania poplatkov. Developeri poukazujú na to, že spravodlivé bude vyrátať ho podľa hrubej plochy nadzemných častí stavieb. Debatuje sa však aj o možnosti stanovenia minimálnych a maximálnych poplatkov, s tým, že o konkrétnej výške pre toho-ktorého investora bude rozhodovať obec.

Prípadne sa hovorí aj o tom, že poplatky sa budú týkať len niektorých území, pričom v iných častiach miest a obcí stále budú fungovať rokovania o vyžiadaných investíciách.

"Z terajšieho návrhu vyplýva, že nie je definovaná horná hranica príspevku, môže byť na úrovni maximálnych nákladov, ktoré sa naprojektujú na verejnoprospešnú výstavbu. V budúcnosti by takáto definícia mohla znamenať legálne vyžadovanie neprimeraných súm aj od viacerých stavebníkov v jednej lokalite," komentuje ostatnú pracovnú verziu Drahan Petrovič z Inštitútu urbánneho rozvoja.

Poplatky sa tiež majú viazať na územné plány zón. "Prvým problémom je minimálne zónovanie územia a teda neexistencia presných pravidiel. Podmienky poplatku v návrhu by sa nastavovali VZN-kami, šlo by o politický nástroj regulácie výstavby," dodáva.

Z pohľadu stavebníkov je podľa neho navyše nevyhnutné, aby obec garantovala za tento poplatok zabezpečenie konkrétnej výstavby, ktorú inak uskutoční stavebník na vlastné náklady.

Stanovovanie poplatku podľa plochy výstavby vidí ako vhodnejšie aj právnička Tatiana Prokopová, partnerka Squire Patton Boggs.

Je totiž otázne, ako inak upraviť výšku vynútených investícií tak, aby napríklad prvý developer v rozvojovom území nemusel stavať napríklad križovatku v rozsahu potreby celého naplánovaného územia, kde neskôr prídu stavať iní developeri a ich príspevok by bol v porovnaní s prvým v území nižší.

Podľa Juraja Suchánka z Inštitútu urbánneho rozvoja musí zákon ošetriť aj situácie, kedy by hrozilo, že prvý stavebník nielen že vybuduje z vlastných zdrojov križovatku aj pre ostatných (zdarma), ale navyše bude musieť ešte aj uhradiť nový poplatok. "V prípade, ak nebude za včasné budovanie verejnej infraštruktúry zodpovedná obec, musí zákon obsahovať mechanizmy zápočtu nákladov, ktoré investuje stavebník do infraštruktúry voči poplatku," vysvetľuje.

Skryť Vypnúť reklamu

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
          2. Jeden deň na Bratislavu nestačí
          3. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
          4. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
          5. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
          6. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
          7. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
          8. Lenivý brunch s Muchom
          9. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
          10. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
          1. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
          2. Nepodceňujte rozmiestnenie zásuviek a vypínačov
          3. Hrotka: Sporiteľne ťahajú za kratší koniec. Musíme reagovať
          4. Slováci čoraz viac nakupujú pivo vo vratných fľašiach
          5. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
          6. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
          7. Jeden deň na Bratislavu nestačí
          8. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
          9. Do portfólia Proxenty pribudol projekt na Šancovej
          10. 60 rokov tradície s ekologickým srdcom a modernou víziou
          1. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 11 679
          2. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 127
          3. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 3 371
          4. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 3 363
          5. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu 3 158
          6. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach? 3 057
          7. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky 3 041
          8. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti 2 555
          9. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké? 2 322
          10. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 2 239
          Skryť Vypnúť reklamu
          Skryť Vypnúť reklamu

          Hlavné správy zo Sme.sk

          Výstavba plynovodu Nord Stream 2.

          Ako prichádzame o zlaté vajce.


          28. júl
          Rozhovory ZKH: Rastislav Remeta.

          Spory medzi silovými zložkami trvajú už týždne.


          a 1 ďalší 6 h
          Matia Lenická

          Ľudská hlúposť je nekompromisná.


          28. júl

          Neprehliadnite tiež

          Logo podcastu Index o ekonomike a podnikaní.

          Ako ovplyvní ceny nehnuteľností sprísnenie poskytovania úverov.


          a 1 ďalší 10. jan
          Ilustračné foto.

          Ľudia najviac kupovali menšie byty.


          SITA 13. júl
          Ilustračné foto.

          V medzikvartálnom porovnaní stúpli takmer o tri percentá a v medziročnom porovnaní sa zvýšili o necelých 12 percent.


          SITA 30. máj