SME
Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Nové poplatky za výstavbu zatiaľ nie sú jasné

Platiť ich majú developeri aj občania, ak stavajú napríklad nový dom. O tom, či o ich výške rozhodne stanovený vzorec alebo ako ju odhlasujú poslanci sa zatiaľ rokuje.

Nový zákon rozhodne o tom, koľko peňazí budú stavebníci obci priplácať  na to, aby mala napríklad na výstavbu škôlok, chodníkov, osvetlenia či parkov.Nový zákon rozhodne o tom, koľko peňazí budú stavebníci obci priplácať na to, aby mala napríklad na výstavbu škôlok, chodníkov, osvetlenia či parkov. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ - FREEIMAGES.COM)

BRATISLAVA. Príprava zákona o poplatku za rozvoj zatiaľ veľmi nenapreduje. Ako pripustil na konferencii Stavebného fóra Mesto a developer súčasný primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, predstavitelia samospráv, ktorí vznik zákona iniciovali cez Úniu miest Slovenska sa v súčasnosti viac sústredia na voľby.

Na precizovaní prvých pracovných verzií paragrafového znenia sa podieľa Únia ako aj Inštitút pre urbánny rozvoj, zástupcovia ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, gestorom sa stalo ministerstvo financií.

Skryť Vypnúť reklamu

Snahou je predložiť vládny návrh zákona do parlamentu tento rok, povedal ešte na jar Viktor Nižňanský z Komunálneho výskumného a poradenského centra, ktorý je členom pracovnej skupiny za Úniu miest Slovenska.

Únia v súčasnosti nechce aktuálne znenie komentovať, považuje to za predčasné. Dôvodom spomalenia prípravy zákona sú podľa nej nie voľby, ale príprava ďalších právnych noriem v oblasti financií.

Ministerstvo financií zatiaľ žiadny termín nenaháňa. "Ministerstvo financií sa zaoberá uvedeným poplatkom ako iniciatívnym návrhom Únie miest Slovenska, preto ani nie je v Pláne legislatívnych úloh vlády na tento rok," píše tlačový odbor.

Prečo je dôležitý?

Z hľadiska miestnej samosprávy je dôležitý preto, že môže transparentne získať financie na rozvoj - napríklad na výstavbu predškolských zaradení, chodníkov, osvetlenia či parkov.

Skryť Vypnúť reklamu

Naďalej platí, že by išlo o doplnkový finančný príjem obce účelovo viazaný na úhradu investícií do občianskej infraštruktúry," píše ministerstvo výstavby.

"Slovensko je jedna z posledných krajín na svete, ktorá takúto právnu normu nemá v štruktúre svojej národnej legislatívy," píše v odpovedi Marián Minarovič, generálny sekretár Únie miest Slovenska.

Pre developerov je dôležitý práve pre transparentnosť. Už dnes totiž samosprávy podmieňujú výstavbu odvedením poplatkov na takzvané vynútené investície. Nemáme nič proti poplatkom, chceme len, aby ich vyberanie malo stanovené jasné pravidlá, vravia predstavitelia Inštitútu pre urbánny rozvoj.

Ide o to, aby boli "nezávislé od persóny, volieb a fungovali," povedal na konferencii Gábor Zászlós z Trigranit Development Slovakia.

Skryť Vypnúť reklamu

Ide o nemalé peniaze. Napríklad starosta mestskej časti Bratislava-Ružinov Dušan Pekár ich za volebné obdobie odhadol na sumu 1,2 milióna eur. Odhadol preto, že nešlo priamo o peniaze, ktoré by developeri posielali na účet, ale o zhotovovanie diela. O transparentnosť sa podľa neho pri súčasnej legislatíve snažia tak, že príslušné zmluvy s developermi zverejňujú na webe, prípadne aj stavbu označia názvom firmy, ktorá ju vybudovala.

Občania, ak sa režim poplatkov správne nastaví, sa môžu tešiť na to, že nová - a pre nich zaťažujúca výstavba - bude spojená s peniazmi, vynaloženými aj v ich prospech a nielen v prospech zisku developera. Menej vítaný je pre občanov fakt, že aj oni, ak sa rozhodnú postaviť napríklad rodinný dom, sa budú musieť tiež ako investori (hoci aj drobní) na poplatkoch za rozvoj podieľať.

Boj o metre štvorcové

Jednou z vecí, ktorú treba pri príprave zákona vyjasniť, je mechanizmus stanovovania poplatkov. Developeri poukazujú na to, že spravodlivé bude vyrátať ho podľa hrubej plochy nadzemných častí stavieb. Debatuje sa však aj o možnosti stanovenia minimálnych a maximálnych poplatkov, s tým, že o konkrétnej výške pre toho-ktorého investora bude rozhodovať obec.

Prípadne sa hovorí aj o tom, že poplatky sa budú týkať len niektorých území, pričom v iných častiach miest a obcí stále budú fungovať rokovania o vyžiadaných investíciách.

"Z terajšieho návrhu vyplýva, že nie je definovaná horná hranica príspevku, môže byť na úrovni maximálnych nákladov, ktoré sa naprojektujú na verejnoprospešnú výstavbu. V budúcnosti by takáto definícia mohla znamenať legálne vyžadovanie neprimeraných súm aj od viacerých stavebníkov v jednej lokalite," komentuje ostatnú pracovnú verziu Drahan Petrovič z Inštitútu urbánneho rozvoja.

Poplatky sa tiež majú viazať na územné plány zón. "Prvým problémom je minimálne zónovanie územia a teda neexistencia presných pravidiel. Podmienky poplatku v návrhu by sa nastavovali VZN-kami, šlo by o politický nástroj regulácie výstavby," dodáva.

Z pohľadu stavebníkov je podľa neho navyše nevyhnutné, aby obec garantovala za tento poplatok zabezpečenie konkrétnej výstavby, ktorú inak uskutoční stavebník na vlastné náklady.

Stanovovanie poplatku podľa plochy výstavby vidí ako vhodnejšie aj právnička Tatiana Prokopová, partnerka Squire Patton Boggs.

Je totiž otázne, ako inak upraviť výšku vynútených investícií tak, aby napríklad prvý developer v rozvojovom území nemusel stavať napríklad križovatku v rozsahu potreby celého naplánovaného územia, kde neskôr prídu stavať iní developeri a ich príspevok by bol v porovnaní s prvým v území nižší.

Podľa Juraja Suchánka z Inštitútu urbánneho rozvoja musí zákon ošetriť aj situácie, kedy by hrozilo, že prvý stavebník nielen že vybuduje z vlastných zdrojov križovatku aj pre ostatných (zdarma), ale navyše bude musieť ešte aj uhradiť nový poplatok. "V prípade, ak nebude za včasné budovanie verejnej infraštruktúry zodpovedná obec, musí zákon obsahovať mechanizmy zápočtu nákladov, ktoré investuje stavebník do infraštruktúry voči poplatku," vysvetľuje.

Skryť Vypnúť reklamu

          Inzercia - Tlačové správy

          1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
          2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
          3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
          4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
          5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
          6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
          7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
          8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
          9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
          10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
          1. Hygge ako životný štýl
          2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
          3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
          4. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
          5. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
          6. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
          7. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
          8. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
          9. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
          10. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
          1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 32 442
          2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 30 818
          3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 340
          4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 233
          5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 707
          6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 582
          7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 343
          8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 806
          9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 497
          10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 775
          Skryť Vypnúť reklamu
          Skryť Vypnúť reklamu

          Hlavné správy zo Sme.sk

          Ilustračné foto

          PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 231-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 3 801 obetí. Na Slovensku prebieha plošné testovanie.

          9 h

          Poslanec Čepček z kotlebovského krídla OĽaNO už zasa podal na vlastnú päsť zákon na zákaz interupcií.

          KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

          Polopravdy a kontext

          Peter Schutz

          V očkovaní budeme vytierať dno rebríčka.

          22 h
          Ilustračné foto.

          Sedem tipov, ako viesť debatu s tými, čo neveria.

          18. jan

          Neprehliadnite tiež

          Logo podcastu Index o ekonomike a podnikaní.

          Ako ovplyvní ceny nehnuteľností sprísnenie poskytovania úverov.

          10. jan
          Ilustračné foto.

          Ľudia najviac kupovali menšie byty.

          13. júl
          Ilustračné foto.

          V medzikvartálnom porovnaní stúpli takmer o tri percentá a v medziročnom porovnaní sa zvýšili o necelých 12 percent.

          30. máj