SME
Sobota, 25. január, 2020 | Meniny má Gejza

Nové poplatky za výstavbu zatiaľ nie sú jasné

Platiť ich majú developeri aj občania, ak stavajú napríklad nový dom. O tom, či o ich výške rozhodne stanovený vzorec alebo ako ju odhlasujú poslanci sa zatiaľ rokuje.

Nový zákon rozhodne o tom, koľko peňazí budú stavebníci obci priplácať  na to, aby mala napríklad na výstavbu škôlok, chodníkov, osvetlenia či parkov.Nový zákon rozhodne o tom, koľko peňazí budú stavebníci obci priplácať na to, aby mala napríklad na výstavbu škôlok, chodníkov, osvetlenia či parkov.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - FREEIMAGES.COM)

BRATISLAVA. Príprava zákona o poplatku za rozvoj zatiaľ veľmi nenapreduje. Ako pripustil na konferencii Stavebného fóra Mesto a developer súčasný primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, predstavitelia samospráv, ktorí vznik zákona iniciovali cez Úniu miest Slovenska sa v súčasnosti viac sústredia na voľby.

Na precizovaní prvých pracovných verzií paragrafového znenia sa podieľa Únia ako aj Inštitút pre urbánny rozvoj, zástupcovia ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, gestorom sa stalo ministerstvo financií.

Snahou je predložiť vládny návrh zákona do parlamentu tento rok, povedal ešte na jar Viktor Nižňanský z Komunálneho výskumného a poradenského centra, ktorý je členom pracovnej skupiny za Úniu miest Slovenska.

Únia v súčasnosti nechce aktuálne znenie komentovať, považuje to za predčasné. Dôvodom spomalenia prípravy zákona sú podľa nej nie voľby, ale príprava ďalších právnych noriem v oblasti financií.

Ministerstvo financií zatiaľ žiadny termín nenaháňa. "Ministerstvo financií sa zaoberá uvedeným poplatkom ako iniciatívnym návrhom Únie miest Slovenska, preto ani nie je v Pláne legislatívnych úloh vlády na tento rok," píše tlačový odbor.

Prečo je dôležitý?

Z hľadiska miestnej samosprávy je dôležitý preto, že môže transparentne získať financie na rozvoj - napríklad na výstavbu predškolských zaradení, chodníkov, osvetlenia či parkov.

Naďalej platí, že by išlo o doplnkový finančný príjem obce účelovo viazaný na úhradu investícií do občianskej infraštruktúry," píše ministerstvo výstavby.

"Slovensko je jedna z posledných krajín na svete, ktorá takúto právnu normu nemá v štruktúre svojej národnej legislatívy," píše v odpovedi Marián Minarovič, generálny sekretár Únie miest Slovenska.

Pre developerov je dôležitý práve pre transparentnosť. Už dnes totiž samosprávy podmieňujú výstavbu odvedením poplatkov na takzvané vynútené investície. Nemáme nič proti poplatkom, chceme len, aby ich vyberanie malo stanovené jasné pravidlá, vravia predstavitelia Inštitútu pre urbánny rozvoj.

Ide o to, aby boli "nezávislé od persóny, volieb a fungovali," povedal na konferencii Gábor Zászlós z Trigranit Development Slovakia.

Ide o nemalé peniaze. Napríklad starosta mestskej časti Bratislava-Ružinov Dušan Pekár ich za volebné obdobie odhadol na sumu 1,2 milióna eur. Odhadol preto, že nešlo priamo o peniaze, ktoré by developeri posielali na účet, ale o zhotovovanie diela. O transparentnosť sa podľa neho pri súčasnej legislatíve snažia tak, že príslušné zmluvy s developermi zverejňujú na webe, prípadne aj stavbu označia názvom firmy, ktorá ju vybudovala.

Občania, ak sa režim poplatkov správne nastaví, sa môžu tešiť na to, že nová - a pre nich zaťažujúca výstavba - bude spojená s peniazmi, vynaloženými aj v ich prospech a nielen v prospech zisku developera. Menej vítaný je pre občanov fakt, že aj oni, ak sa rozhodnú postaviť napríklad rodinný dom, sa budú musieť tiež ako investori (hoci aj drobní) na poplatkoch za rozvoj podieľať.

Boj o metre štvorcové

Jednou z vecí, ktorú treba pri príprave zákona vyjasniť, je mechanizmus stanovovania poplatkov. Developeri poukazujú na to, že spravodlivé bude vyrátať ho podľa hrubej plochy nadzemných častí stavieb. Debatuje sa však aj o možnosti stanovenia minimálnych a maximálnych poplatkov, s tým, že o konkrétnej výške pre toho-ktorého investora bude rozhodovať obec.

Prípadne sa hovorí aj o tom, že poplatky sa budú týkať len niektorých území, pričom v iných častiach miest a obcí stále budú fungovať rokovania o vyžiadaných investíciách.

"Z terajšieho návrhu vyplýva, že nie je definovaná horná hranica príspevku, môže byť na úrovni maximálnych nákladov, ktoré sa naprojektujú na verejnoprospešnú výstavbu. V budúcnosti by takáto definícia mohla znamenať legálne vyžadovanie neprimeraných súm aj od viacerých stavebníkov v jednej lokalite," komentuje ostatnú pracovnú verziu Drahan Petrovič z Inštitútu urbánneho rozvoja.

Poplatky sa tiež majú viazať na územné plány zón. "Prvým problémom je minimálne zónovanie územia a teda neexistencia presných pravidiel. Podmienky poplatku v návrhu by sa nastavovali VZN-kami, šlo by o politický nástroj regulácie výstavby," dodáva.

Z pohľadu stavebníkov je podľa neho navyše nevyhnutné, aby obec garantovala za tento poplatok zabezpečenie konkrétnej výstavby, ktorú inak uskutoční stavebník na vlastné náklady.

Stanovovanie poplatku podľa plochy výstavby vidí ako vhodnejšie aj právnička Tatiana Prokopová, partnerka Squire Patton Boggs.

Je totiž otázne, ako inak upraviť výšku vynútených investícií tak, aby napríklad prvý developer v rozvojovom území nemusel stavať napríklad križovatku v rozsahu potreby celého naplánovaného územia, kde neskôr prídu stavať iní developeri a ich príspevok by bol v porovnaní s prvým v území nižší.

Podľa Juraja Suchánka z Inštitútu urbánneho rozvoja musí zákon ošetriť aj situácie, kedy by hrozilo, že prvý stavebník nielen že vybuduje z vlastných zdrojov križovatku aj pre ostatných (zdarma), ale navyše bude musieť ešte aj uhradiť nový poplatok. "V prípade, ak nebude za včasné budovanie verejnej infraštruktúry zodpovedná obec, musí zákon obsahovať mechanizmy zápočtu nákladov, ktoré investuje stavebník do infraštruktúry voči poplatku," vysvetľuje.

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Zimná dovolenka: Doprajte si slnko a pohodu v Egypte
          2. Stredné školy: Kam a kedy poslať prihlášku?
          3. Fixný výnos teraz až do 8 % ročne
          4. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
          5. Na otočku či pár dní. Tieto výlety za hranice zvládnete hocikedy
          6. Ako budeme jesť v roku 2020? Letí výstrednosť aj ekológia
          7. First moment Turecko: Deväť hotelov len pre dospelých
          8. Viete, prečo sú dôležité ekologické predajne?
          9. Prichádza nová doba: firmy, ktoré riešia spoločenské problémy
          10. Slovenský magazín čítajú v 83 krajinách sveta. Viete, o čom je?
          1. Zimná dovolenka: Doprajte si slnko a pohodu v Egypte
          2. Košičan Erik Ňarjaš vyzve do tanca parlament!
          3. Úrazy v zimnom období sú častou príčinou práceneschopnosti
          4. OMV otvára novú čerpaciu stanicu v Liptovskom Mikuláši
          5. Stredné školy: Kam a kedy poslať prihlášku?
          6. Rádio Košice počúva každý tretí Košičan
          7. Fixný výnos teraz až do 8 % ročne
          8. Šperk, ktorý sa neodkladá do šperkovnice
          9. Hlavným partnerom súťaže Podnikateľka Slovenska sa stala BILLA
          10. Kúpeľný park Kováčová spustil predaj nových pozemkov
          1. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny 14 932
          2. First moment Turecko: Deväť hotelov len pre dospelých 12 056
          3. Slovenský magazín čítajú v 83 krajinách sveta. Viete, o čom je? 10 156
          4. Na otočku či pár dní. Tieto výlety za hranice zvládnete hocikedy 10 071
          5. Takto by ste sa mali správať v horách, radí horský záchranár 9 024
          6. Stredné školy: Kam a kedy poslať prihlášku? 7 161
          7. Fixný výnos teraz až do 8 % ročne 7 150
          8. Tipy od sprievodkyne: Magický Marakéš vás očarí svojimi vôňami 7 149
          9. Obraz, ktorý chceli komunisti do každého bytu, ide na kreditky 7 137
          10. Miesta na Slovensku, o ktorých ste možno nevedeli 6 972

          Hlavné správy zo Sme.sk

          Ľudia s rúškami na tvári v čínskom Wu-chane si robia zásoby. Pre šíriaci sa vírus väčšina zostáva doma.

          Poďte k nám, volali šťastní Židia vo falošnej reportáži počas holokaustu

          Nacistický podvod o živote odvezených Židov presiahol hranice Slovenska.

          Tak ako dnes šíri fejky youtube a facebook, počas genocídy to boli nacisti a noviny pod krídlami Hlinkovej strany.

          Expert na dezinformácie: Pod pláštikom zakázanej pravdy ponúkajú klamstvá

          Čelíme dezinformáciám od jednotlivcov aj štátov.

          Daniel Milo.
          Andrej Čerňanský pri výskume v teréne.

          Neprehliadnite tiež

          Podcast Index

          Index: Ani prísnejšia regulácia úverov nehnuteľnosti nezlacní

          Ako ovplyvní ceny nehnuteľností sprísnenie poskytovania úverov.

          Logo podcastu Index o ekonomike a podnikaní.
          Ilustračné foto.

          Ceny nehnuteľností na bývanie v prvom štvrťroku stúpli

          V medzikvartálnom porovnaní stúpli takmer o tri percentá a v medziročnom porovnaní sa zvýšili o necelých 12 percent.

          Ilustračné foto.

          V regióne, kde je kominárov málo, sa na nich čaká dlhšie

          Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.