SME
Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Zákaz vetrania oknom v dome s rekuperáciou? Zbytočný extrém

Spolu s informáciami o efektívnej výstavbe sa o nej stále šíria aj mýty. Najčastejší je o vetraní oknom.

O pasívnych domoch už aspoň niečo počuli takmer všetci, aj keď nie vždy majú o nich celkom presnú predstavuO pasívnych domoch už aspoň niečo počuli takmer všetci, aj keď nie vždy majú o nich celkom presnú predstavu (Zdroj: ILUSTRAČNÉ - FREEIMAGES.COM)

Niekedy sa pre pasívne domy navrhujú zbytočne drahé riešenia. Stačilo by menej technických systémov, ale pri správnom fungovaní.

Sprísnené požiadavky na energetickú hospodárnosť budov sa nás začnú týkať už onedlho. Ak chcete stavať alebo zásadne obnoviť dom, projektant už na budúci rok bude musieť pracovať podľa nových pravidiel – projektová dokumentácia by už mala rátať s ultranízkoenergetickou úrovňou.

„To je horná hranica energetickej triedy A,“ vysvetľuje Ľubica Šimkovicová z Inštitútu pre energeticky pasívne domy. V súčasnosti by stavby mali dosahovať aspoň energetickú triedu B.

Domy postavené po roku 2020 už budú musieť spĺňať kritériá budov s takmer nulovou potrebou energie, čo znamená, že budú musieť byť nielen energeticky úsporne postavené, ale budú využívať aj obnoviteľné zdroje ako slnečné kolektory, fotovoltické panely či tepelné čerpadlá a podobne.

Sme pripravení?

Komponenty, ktoré pasívne domy vyžadujú, sú dnes už dostupné, hovorí Tatiana Pifková z inštitútu.

Ide predovšetkým o kvalitné okná s trojitým izolačným zasklením a technické zariadenia – vetracie systémy aj inovatívne zdroje tepla či elektrickej energie.

„Vývoj napreduje veľmi rýchlo. Kým pred niekoľkými rokmi na Slovensku nebol žiaden výrobca okien pre pasívne domy, dnes to deklarujú mnohí, najlepší majú výrobky certifikované v Passivhaus Institut-e v Darmstadte,“ hovorí.

Zatvorené okná

Ťažšie je to však s ľuďmi. O pasívnych domoch už aspoň niečo počuli takmer všetci, aj keď nie vždy majú o nich celkom presnú predstavu. Spolu s informáciami o energeticky efektívnej výstavbe z hodnoverných zdrojov sa o nej stále šíria aj mýty. Najčastejší sa týka zákazu vetrania oknom.

Rekuperácia – vetrací systém so spätným získavaním tepla je nevyhnutný nielen v pasívnych domoch, ale aj v nízkoenergetických, vysvetľuje Pifková. A nie je pravda, že v dome s rekuperáciou sa nesmie vetrať otvorením okna.

„Stretli sme sa aj s extrémom, že dom mal iba neotvárateľné (fixné) okná. Takýto dom je nesprávne naprojektovaný,“ dodáva.

Vetranie s rekuperáciou je dôležité nielen vo vykurovacom období, ale celoročne, pretože sústavným privádzaním čerstvého vzduchu sa výrazne zvýši kvalita vzduchu v obytných priestoroch. Okná je možné otvárať kedykoľvek. Kto však býva v hlučnom alebo prašnom prostredí, ocení vetrací systém a pravdepodobne otvorí okno iba výnimočne.

Ide aj o optimalizáciu

Inou otázkou je, či na takéto bývanie ľudia budú mať. Upozorňujú na to napríklad developeri, ktorí sa už teraz zaoberajú prepočtami takýchto projektov. Dotácie napríklad na obnoviteľné zdroje sú zatiaľ v príprave.

Podľa odborníkov inštitútu však veľa záleží aj od optimalizácií riešenia – od konceptu architekta až po napríklad rozvody teplej vody.

Niekedy sa navrhujú príliš drahé riešenia – duplikujú sa technické systémy s rovnakou funkciou, napríklad pri zdrojoch tepla, vraví Pifková. To stavby predražuje a spravidla neprináša veľkú úsporu.

Energetický certifikát nemá byť formalitou

Hlavnou chybou na Slovensku je, že za energetrický certifikát nie je investor priamo odmenený.

Keď kupujete spotrebič, už automaticky pozeráte na jeho energetický štítok – chcete vedieť, do akej miere usporíte na jeho prevádzke.

Rovnakú filozofiu má aj energetická certifikácia budov, ktorá sa v krajinách EÚ vykonáva už niekoľko rokov.

U nás však nie vždy funguje tak, ako by mala a už sme si akoby zvykli na to, že je energetický certifikát je nepríjemná nevyhnutnosť.

Podľa štatistík zverejňovaných v Informačnom systéme na podporu regiónov vlani na Slovensku bolo vydaných vyše 14-­tisíc energetických certifikátov. Najviac, zhruba 8300 ich bolo vydaných na energetickú triedu B, v početnosti nasledovala energetická trieda C (približne 3 700 certifikátov). V tomto roku to bolo zatiaľ okolo 10­tisíc certifikátov.

Časť verejnosti energetickú certifikáciu víta, mnohí investori však považujú energetický certifikát za zbytočnú komplikáciu a náklady navyše.

Bez nároku na precíznosť

„Zjednodušené projektové hodnotenie, ktoré by malo byť priložené k žiadosti o stavebné povolenie, býva zjednodušené až príliš a spravidla sa chápe ako formalita bez nárokov na precíznosť, dopracovanie projektu sa oň oprie len výnimočne,“ hovorí Tatiana Pifková z Inštitútu pre energeticky pasívne domy.

„Informácie na certifikáte sú relevantné len vtedy, ak certifikácia bude vykonaná dôsledne,“ upozorňuje aj ministerstvo dopravy, výstavby na stránke Bývaj úsporne venovanej cerifikátom (nie však príliš často aktualizovanej).

Energetický certifikát podľa Pifkovej navyše vstupuje do výstavby až neskoro – pred kolaudáciou. To znamená, že prípadné odporúčania na zlepšenie nevyhovujúceho stavu, ktoré môže obsahovať, pravdepodobne nebudú v dohľadnom čase uskutočnené, upozorňuje Pifková.

Metodika výpočtu je náročná a poctivo spravený certifikát preto nie je lacný. „Na druhej strane sú výpočty manipulovateľné, stretávame sa dokonca s prípadmi, že certifikát je hotový za pár hodín a bez obhliadky posudzovanej stavby,“ vraví. Hlavnou chybou však je, že energetický certifikát budov na Slovensku nefunguje ako motivácia a investor za kvalitne riešený dom nie je priamo odmenený.

Inde inak

Prax v krajinách EÚ je rôzna. Kto staval napríklad v susednom Rakúsku, má so štítkovaním celkom iné skúsenosti. Energetický certifikát sa dokladá už pri žiadosti o stavebné povolenie v rovnakom rozsahu ako pri kolaudácii (a keď sa pri stavbe nič podstatné nezmenilo, netreba ho robiť nanovo).

„Je tiež podstatne menej prácny než ten náš, stačí zadať parametre budovy do certifikovaného programu. Ten zároveň zabezpečí korektnosť výsledkov a zmenší priestor na rôznu kamufláž – nehovoriac o tom, že takmer všetky certifikáty sa kontrolujú,“ vysvetľuje Pifková.

Na ich základe totiž spolkové krajiny poskytujú podporu a čím úspornejší dom, tým vyššia podpora – spravidla vo forme výrazne nižších úrokových sadzieb za pôžičku.

(ht)

Skryť Vypnúť reklamu

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
          2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
          3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
          4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
          5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
          6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
          7. Magazín SME Ženy už v predaji
          8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
          9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
          10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
          1. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
          2. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
          3. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
          4. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
          5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
          6. Magazín SME Ženy už v predaji
          7. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
          8. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
          9. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
          10. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
          1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 37 516
          2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 644
          3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 18 433
          4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 747
          5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 182
          6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 15 912
          7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 13 854
          8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 503
          9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 236
          10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 021
          Skryť Vypnúť reklamu
          Skryť Vypnúť reklamu

          Hlavné správy zo Sme.sk

          Obyvatelia v meste Stará Turá pred budovou Domu kultúry Javorina počas operácie Spoločná zodpovednosť, ktorá by mala zabezpečiť celoplošné testovanie obyvateľov Slovenska, antigénovým testom na COVID-19.
          Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

          Testovanie nie je hlasovanie, dajte sa otestovať

          Je dôležité, aby štát dokázal otestovať všetkých, ktorí chcú byť zodpovední.

          Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

          Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

          Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.

          Pri plošnom testovaní sa využívajú antigénové testy.

          Neprehliadnite tiež

          Podcast Index

          Index: Ani prísnejšia regulácia úverov nehnuteľnosti nezlacní

          Ako ovplyvní ceny nehnuteľností sprísnenie poskytovania úverov.

          Logo podcastu Index o ekonomike a podnikaní.
          Ilustračné foto.

          Ceny nehnuteľností na bývanie v prvom štvrťroku stúpli

          V medzikvartálnom porovnaní stúpli takmer o tri percentá a v medziročnom porovnaní sa zvýšili o necelých 12 percent.

          Ilustračné foto.

          V regióne, kde je kominárov málo, sa na nich čaká dlhšie

          Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.