Zákaz vetrania oknom v dome s rekuperáciou? Zbytočný extrém

Spolu s informáciami o efektívnej výstavbe sa o nej stále šíria aj mýty. Najčastejší je o vetraní oknom.

O pasívnych domoch už aspoň niečo počuli takmer všetci, aj keď nie vždy majú o nich celkom presnú predstavu(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - FREEIMAGES.COM)

Niekedy sa pre pasívne domy navrhujú zbytočne drahé riešenia. Stačilo by menej technických systémov, ale pri správnom fungovaní.

Sprísnené požiadavky na energetickú hospodárnosť budov sa nás začnú týkať už onedlho. Ak chcete stavať alebo zásadne obnoviť dom, projektant už na budúci rok bude musieť pracovať podľa nových pravidiel – projektová dokumentácia by už mala rátať s ultranízkoenergetickou úrovňou.

„To je horná hranica energetickej triedy A,“ vysvetľuje Ľubica Šimkovicová z Inštitútu pre energeticky pasívne domy. V súčasnosti by stavby mali dosahovať aspoň energetickú triedu B.

Domy postavené po roku 2020 už budú musieť spĺňať kritériá budov s takmer nulovou potrebou energie, čo znamená, že budú musieť byť nielen energeticky úsporne postavené, ale budú využívať aj obnoviteľné zdroje ako slnečné kolektory, fotovoltické panely či tepelné čerpadlá a podobne.

Sme pripravení?

Komponenty, ktoré pasívne domy vyžadujú, sú dnes už dostupné, hovorí Tatiana Pifková z inštitútu.

Ide predovšetkým o kvalitné okná s trojitým izolačným zasklením a technické zariadenia – vetracie systémy aj inovatívne zdroje tepla či elektrickej energie.

„Vývoj napreduje veľmi rýchlo. Kým pred niekoľkými rokmi na Slovensku nebol žiaden výrobca okien pre pasívne domy, dnes to deklarujú mnohí, najlepší majú výrobky certifikované v Passivhaus Institut-e v Darmstadte,“ hovorí.

Zatvorené okná

Ťažšie je to však s ľuďmi. O pasívnych domoch už aspoň niečo počuli takmer všetci, aj keď nie vždy majú o nich celkom presnú predstavu. Spolu s informáciami o energeticky efektívnej výstavbe z hodnoverných zdrojov sa o nej stále šíria aj mýty. Najčastejší sa týka zákazu vetrania oknom.

Rekuperácia – vetrací systém so spätným získavaním tepla je nevyhnutný nielen v pasívnych domoch, ale aj v nízkoenergetických, vysvetľuje Pifková. A nie je pravda, že v dome s rekuperáciou sa nesmie vetrať otvorením okna.

„Stretli sme sa aj s extrémom, že dom mal iba neotvárateľné (fixné) okná. Takýto dom je nesprávne naprojektovaný,“ dodáva.

Vetranie s rekuperáciou je dôležité nielen vo vykurovacom období, ale celoročne, pretože sústavným privádzaním čerstvého vzduchu sa výrazne zvýši kvalita vzduchu v obytných priestoroch. Okná je možné otvárať kedykoľvek. Kto však býva v hlučnom alebo prašnom prostredí, ocení vetrací systém a pravdepodobne otvorí okno iba výnimočne.

Ide aj o optimalizáciu

Inou otázkou je, či na takéto bývanie ľudia budú mať. Upozorňujú na to napríklad developeri, ktorí sa už teraz zaoberajú prepočtami takýchto projektov. Dotácie napríklad na obnoviteľné zdroje sú zatiaľ v príprave.

Podľa odborníkov inštitútu však veľa záleží aj od optimalizácií riešenia – od konceptu architekta až po napríklad rozvody teplej vody.

Niekedy sa navrhujú príliš drahé riešenia – duplikujú sa technické systémy s rovnakou funkciou, napríklad pri zdrojoch tepla, vraví Pifková. To stavby predražuje a spravidla neprináša veľkú úsporu.

Energetický certifikát nemá byť formalitou

Hlavnou chybou na Slovensku je, že za energetrický certifikát nie je investor priamo odmenený.

Keď kupujete spotrebič, už automaticky pozeráte na jeho energetický štítok – chcete vedieť, do akej miere usporíte na jeho prevádzke.

Rovnakú filozofiu má aj energetická certifikácia budov, ktorá sa v krajinách EÚ vykonáva už niekoľko rokov.

U nás však nie vždy funguje tak, ako by mala a už sme si akoby zvykli na to, že je energetický certifikát je nepríjemná nevyhnutnosť.

Podľa štatistík zverejňovaných v Informačnom systéme na podporu regiónov vlani na Slovensku bolo vydaných vyše 14-­tisíc energetických certifikátov. Najviac, zhruba 8300 ich bolo vydaných na energetickú triedu B, v početnosti nasledovala energetická trieda C (približne 3 700 certifikátov). V tomto roku to bolo zatiaľ okolo 10­tisíc certifikátov.

Časť verejnosti energetickú certifikáciu víta, mnohí investori však považujú energetický certifikát za zbytočnú komplikáciu a náklady navyše.

Bez nároku na precíznosť

„Zjednodušené projektové hodnotenie, ktoré by malo byť priložené k žiadosti o stavebné povolenie, býva zjednodušené až príliš a spravidla sa chápe ako formalita bez nárokov na precíznosť, dopracovanie projektu sa oň oprie len výnimočne,“ hovorí Tatiana Pifková z Inštitútu pre energeticky pasívne domy.

„Informácie na certifikáte sú relevantné len vtedy, ak certifikácia bude vykonaná dôsledne,“ upozorňuje aj ministerstvo dopravy, výstavby na stránke Bývaj úsporne venovanej cerifikátom (nie však príliš často aktualizovanej).

Energetický certifikát podľa Pifkovej navyše vstupuje do výstavby až neskoro – pred kolaudáciou. To znamená, že prípadné odporúčania na zlepšenie nevyhovujúceho stavu, ktoré môže obsahovať, pravdepodobne nebudú v dohľadnom čase uskutočnené, upozorňuje Pifková.

Metodika výpočtu je náročná a poctivo spravený certifikát preto nie je lacný. „Na druhej strane sú výpočty manipulovateľné, stretávame sa dokonca s prípadmi, že certifikát je hotový za pár hodín a bez obhliadky posudzovanej stavby,“ vraví. Hlavnou chybou však je, že energetický certifikát budov na Slovensku nefunguje ako motivácia a investor za kvalitne riešený dom nie je priamo odmenený.

Inde inak

Prax v krajinách EÚ je rôzna. Kto staval napríklad v susednom Rakúsku, má so štítkovaním celkom iné skúsenosti. Energetický certifikát sa dokladá už pri žiadosti o stavebné povolenie v rovnakom rozsahu ako pri kolaudácii (a keď sa pri stavbe nič podstatné nezmenilo, netreba ho robiť nanovo).

„Je tiež podstatne menej prácny než ten náš, stačí zadať parametre budovy do certifikovaného programu. Ten zároveň zabezpečí korektnosť výsledkov a zmenší priestor na rôznu kamufláž – nehovoriac o tom, že takmer všetky certifikáty sa kontrolujú,“ vysvetľuje Pifková.

Na ich základe totiž spolkové krajiny poskytujú podporu a čím úspornejší dom, tým vyššia podpora – spravidla vo forme výrazne nižších úrokových sadzieb za pôžičku.

(ht)


Inzercia - Tlačové správy


  1. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  2. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  3. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  4. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  5. Top First moment dovolenky na leto 2018
  6. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  7. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  8. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté
  9. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať
  10. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok
  1. Bezplatné rozšírenie do prehliadača
  2. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  3. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  4. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  5. HB Reavis sťahuje žiadosť na pridelenie osvedčenia o Smart City
  6. Do zóny Nové Nivy v Bratislave pribudne projekt
  7. Ako sa zmenili autá za štvrťstoročie?
  8. Accessible Urban Living
  9. RPSP – A good intention ruined by execution
  10. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  1. Top First moment dovolenky na leto 2018 7 704
  2. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať 5 424
  3. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 3 417
  4. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní 2 995
  5. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok 2 262
  6. Ako pôjdu vlaky po novom? Mení sa cestovný poriadok 2 041
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 852
  8. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a. 1 788
  9. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté 1 580
  10. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 1 554

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kiska vymenuje za ústavných sudcov Laššákovú aj Mamojku

Spor o ústavných sudcov sa ťahá už viac ako tri roky. Prezident po rozhodnutí súdu vybral z kandidátov, ktorých zvolil Smer.

KOMENTÁRE

Stretne sa notár s poslankyňou a je z nich Ústavný súd

Kiska si po rozhodnutí Brňáka a spol. povedal, že si doň aspoň utrie topánky.

Neprehliadnite tiež

V regióne, kde je kominárov málo, sa na nich čaká dlhšie

Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.

Štyri rady, ako sa vyhnúť studeným radiátorom v byte

Vzduch v radiátoroch a potrubiach môže zdvihnúť náklady až o desať percent.

Vykurovať sa začalo skôr. Účty ukáže až zima

Výsledné platby za teplo mierne zdvihne studený január, ktorý bol najchladnejší za 20 rokov

V bratislavskom Prievoze pribudne nový rezidenčný komplex

Rezidenčný komplex by mal podľa zámeru pozostávať z troch polyfunkčných objektov, garážového domu a súvisiacej infraštruktúry.

Ponuka nových bytov na Slovensku rastie rýchlejšie ako dopyt po bývaní

Ceny bytov majú v poslednom období rastúci trend.