Kontajnery či minibyty. To sú trendy v bývaní

Okrem bláznivých alebo ťažko prijateľných vízií bývanie budúcnosti prinesie obnovu komunít a ekologické správanie.

Ľudia pestujú zeleninu, aby sa mohli stretnúť. Aj o tom je komunitné bývanie.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - FREEIMAGES.COM)

Nemusíme hneď bývať v kapsuliach. Moderné trendy možno nájsť aj u nás. Niektoré moderne, niektoré „po našom“.

Bývanie v kontajneroch, v kapsuliach alebo v skladačkových domoch z katalógov – to sú podľa zahraničného magazínu Mental floss jedny z fascinujúcich trendov, ako by mohlo vyzerať bývanie v budúcnosti.

Nielen bláznivé

Medzi desiatimi tipmi sú aj menej bláznivé formy, ktoré strávia aj konzervatívnejší ľudia – pasívne domy či komunitné nehnuteľnosti, pri ktorých viac rodín tvorí spoločnú komunitu a spolu sa podieľajú na používaní i spravovaní spoločných priestorov. To má spieť k pevnejším väzbám medzi ľuďmi, ako sú hádky o tom, kto bude používať bývalú kočikáreň.

A tiež druhotné využitie priestorov, ktoré slúžili na iné účely, na bývanie. Čo z toho máme u nás ?

Malý a menší

Nemusíme hneď bývať v kapsuliach, ktoré preslávil japonský projekt Nakagin Capsule Tower (alebo aj slávna slovenská ekokapsula).

Ak si však skúsite prejsť ponuku bývania v Tokiu, veľkosti niektorých tamojších bytov môžu nové developerské projekty na Slovensku smelo konkurovať. Jednoizbový byt v Tokiu, ktoré je symbolom preľudnenosti a malého priestoru, v aktuálnej ponuke môže mať od 24 do 40 štvorcových metrov. V Bratislave sa nájde aj byt, ktorý na plochu 41 štvorcových metrov zmestí dve izby s príslušenstvom, alebo jednoizbák s čiastočne oddelenou kuchyňou na ploche 27 štvorcových metrov.

Hoci o budúcnosti predaja takýchto štartovacích bytov u nás možno diskutovať, faktom je, že bývanie v malometrážnych bytoch má ešte stále kupujúcich.

Japonka Rie Hiramatsu, ktorá už niekoľko rokov žije v Prahe, o dôvodoch bývania v malom v Tokiu alebo v Osake hovorí: Nájomné je veľmi drahé, žije tam kopa ľudí, pretože populácia je v týchto mestách veľmi sústredená. Dôvody na Slovensku sú zrejmé. Hustotu obyvateľstva pritom porovnávať ani netreba.

Módne sú komunity i pasívne bývanie

Komunity podporujú neziskovky aj niektoré samosprávy. Ľudia pestujú zeleninu, aby sa mohli stretnúť.

Bývanie, ktoré podporuje život komunít, je okrem flexibilného bývania v súčasnosti trendom, ktorým sa developeri radi prezentujú. Mnohé myšlienky a snahy môžu stáť za to – najmä ak pri nich ide o viac ako o kočikáreň voliteľne vymeniteľnú za malé fitnescentrum.

V slovenských projektoch možno nájsť priestory na používanie medzi vlastníkmi – spoločenské miestnosti na stretnutia či na oslavy, vonkajšie priestory na grilovačku, spoločný uzatvorený park či pozemok pripravený na komunitnú záhradu.

To dáva podmienky na skutočné spoločné aktivity, ako sú varenie, športovanie, posedenia spojené s oslavami alebo so zaujímavou diskusiou.

V konečnom dôsledku však všetko zostáva na budúcich vlastníkoch. Trendom sú snahy o obnovenie susedského spolužitia (napríklad projekt Ďakujem, sused) alebo rôzne projekty komunitných záhrad, ktorých cieľom nie je sebestačnosť v zásobovaní zeleninou, ale spoločné aktivity a skultúrnenie mestských vnútroblokov za podpory sponzorov, vlastníkov pozemkov a samosprávy (napríklad združenie Živica).

To, že nás čaká bývanie v úsporných a na energiu nenáročných domoch, už nie je sci-fi.

Podľa už prijatej legislatívy domy postavené po roku 2020 budú musieť spĺňať kritériá budov s takmer nulovou potrebou energie. To znamená, že budú musieť byť nielen energeticky úsporne postavené, ale budú využívať aj obnoviteľné zdroje ako slnečné kolektory, fotovoltické panely či tepelné čerpadlá. Platí to pre bytovky aj rodinné domy.

Vzhľadom na ešte stále finančne nákladné technológie, pasívne domy, ktoré by využívali napríklad tepelné čerpadlá a podobne, nie sú zatiaľ celkom bežnými stavbami ani medzi rodinnými domami, nieto bytovkami.

Oveľa častejšími na Slovensku sú nízkoenergetické stavby – nad ich opodstatnením sa už nik nezamýšľa.

Problém je v použití obnoviteľných zdrojov - tradičný slovenský výrobca solárnych kolektorov si prednedávnom dokonca ťažkal na nedostatočnú osvetu a nezáujem o obnoviteľné zdroje.

Napriek tomu pasívnych rodinných domov pribúda a napríklad v Trnave prednedávnom dokončili pasívnu bytovku.

Využíva okrem iného tepelné čerpadlo, rekuperáciu, na streche má prípravu pre fotovoltiku (podobný projekt vznikol aj napríklad v Bratislave, len nie je pasívny) a časť z neho vznikla dokonca prestavaním brownfieldu.

Byty developer predáva zhruba o 3000 eur drahšie ako v bežnom tamojšom projekte a už sú takmer všetky predané. Náklady na vykurovanie bytu veľkosti 70 štvorcových metrov by však nemali prekročiť 7 eur za mesiac a cena za ohrev teplej vody by nemala byť vyššia ako 2,50 eura mesačne, sľubuje investor.

Pasívne či nízkoenergetické bývanie ide často ruka v ruke s využitím prírodných stavebných materiálov – napríklad sa využívajú hlinené omietky a podobne.

(ht)

Co-housing

Tento spôsob bývania existuje pre bežné i pre úzko zamerané komunity.

„Uskutočnené projekty, ktoré poznám, sú najmä z Nemecka, Rakúska, Holandska a Škandinávie,“ opísal skúsenosti na konferencii o komunitnom bývaní What city? Boris Hrbáň z Imagine development.

Napríklad v nemeckom Tuebingene, kde sa prvá komunitná výstavba začala v 90. rokoch, stojí dnes už takmer celá štvrť.

Zaujímavé sú príklady z Berlína, kde stavebné spoločenstvá začali vznikať po roku 2000, po tom, čo berlínsky senát zrušil akúkoľvek podporu výstavby bytov z verejných zdrojov.

Ďalším príkladom je Štokholm – kde existuje „bývanie pre druhú polovicu života“ a spoločné aktívne starnutie.

V susednej Viedni je tiež niekoľko zaujímavých projektov – napríklad projekt mestského spolužitia Sargfabrik alebo čisto ženský projekt Rosa.

(ht)

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

          Inzercia - Tlačové správy

          1. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
          2. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
          3. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
          4. Dva rekordy na druhý pokus
          5. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
          6. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
          7. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
          8. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
          9. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
          10. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
          1. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
          2. EU v Bratislave udelila čestný titul doctor honors causa
          3. Company´s autumn in the High Tatras
          4. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
          5. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
          6. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
          7. Dva rekordy na druhý pokus
          8. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
          9. Objednali ste sa už u zubára? Preventívne ...
          10. Virtuálne sídlo v Bratislave
          1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 17 929
          2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 994
          3. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s 12 100
          4. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 759
          5. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 453
          6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 611
          7. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 8 408
          8. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli 7 931
          9. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 6 843
          10. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 6 425

          Hlavné správy zo Sme.sk

          DOMOV

          Bývalý redaktor STV: Neveril som, že takým správam môžu ľudia veriť

          Téma manipulácie v médiách je podľa Jozefa Brezovského aktuálna.

          DOMOV

          Lučanský chváli sponzora Smeru. Blysol sa aj pri Kočnerovi

          Slobodník vstúpil do Smeru po odchode z polície v roku 2010.

          Neprehliadnite tiež

          Ceny nehnuteľností na bývanie v prvom štvrťroku stúpli

          V medzikvartálnom porovnaní stúpli takmer o tri percentá a v medziročnom porovnaní sa zvýšili o necelých 12 percent.

          V regióne, kde je kominárov málo, sa na nich čaká dlhšie

          Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.

          Štyri rady, ako sa vyhnúť studeným radiátorom v byte

          Vzduch v radiátoroch a potrubiach môže zdvihnúť náklady až o desať percent.

          Vykurovať sa začalo skôr. Účty ukáže až zima

          Výsledné platby za teplo mierne zdvihne studený január, ktorý bol najchladnejší za 20 rokov