SME
Štvrtok, 18. august, 2022 | Meniny má Elena, Helena

Ľudia by mali dostať manuál k zatepleným bytovkám

Budovy sú ako živý organizmus. Ak máme zostať živí aj my a planéta, treba s tým niečo robiť. O zelených budovách hovoríme s Ladislavom Piršelom, výkonným riaditeľom Slovenskej rady pre zelené budovy.

V kanceláriách nájomníci tlačia developerov, aby mali zdravé budovy. V prípade budov na bývanie to ešte stále závisí od zapálenia konkrétneho developera.V kanceláriách nájomníci tlačia developerov, aby mali zdravé budovy. V prípade budov na bývanie to ešte stále závisí od zapálenia konkrétneho developera. (Zdroj: SLOVENSKÁ RADA PRE ZELENÉ BUDOVY)

Únava, bolesti hlavy, problémy so sústredením sa... To všetko môžu byť dôsledky nesprávneho užívania nepremyslene zatepleného domu.

Ako má vyzerať zelená administratívna budova sa veľa hovorí. Ako by to však malo byť pri bývaní? Napríklad pri developerskom projekte bytovky?

"Hodnotenie udržateľnosti všetkých budov spočíva na rovnakých základoch. Napríklad pri britskom certifikačnom systéme BREEAM sa hodnotí efektívnosť využitia energie, vody, výber udržateľných materiálov. Teda takých, ktoré sú recyklované alebo recyklovateľné. Hodnotí sa aj znečisťovanie prostredia, zdravie a pohoda, ďalšie nakladanie s odpadmi, riadenie – manažment - prípravy stavby, jej realizácie a prevádzky a inovatívne riešenia. Odlišnosti medzi druhmi budov sú len vo váhach, ktoré majú jednotlivé kategórie hodnotenia a popis kritérií na získanie kreditov."

SkryťVypnúť reklamu

A v praxi?

"V praxi teda aj bytový dom by mal efektívne využívať energiu, a to nielen pri jeho prevádzke, ale aj pri jeho výstavbe, úsporne zaobchádzať s vodou, pri stavbe by sa mali využívať recyklované alebo recyklovateľné materiály s nízkymi emisiami škodlivín. Malo by v ňom byť zdravé prostredie s tepelnou, vizuálnou a akustickou pohodou, mal by produkovať čo najmenej odpadov a podstatná ich časť by sa mala dať opätovne zhodnotiť, aby neskončili na skládke... A ako čerešnička na torte by sa mali využiť inovatívne riešenia. To by bola ideálna zelená budova. A podľa toho, koľko z týchto kritérií by reálna hodnotená budova spĺňala, tak by získala úroveň hodnotenia. V prípade spomenutého certifikačného systému BREEAM by to mohlo byť od uspela - v certifikácii - až po výnimočná a v prípade amerického LEED od certifikovaná po platinová."

SkryťVypnúť reklamu

Znie to pekne, prax je iná... Ako si vysvetľujete, že zatiaľ čo máme desiatky administratívnych budov s certifikátmi pre zelené budovy v rôznom stupni, pri bytovkách je to zatiaľ jedna jediná, ktorá sa necháva certifikovať a ani nie je v Bratislave?

"Súčasný stav je pochopiteľný. Pokiaľ klienti, najmä zahraničné koncerny, ktorí si prenajímajú priestory v nových administratívnych budovách začínajú vyvíjať tlak na developerov, aby takéto budovy stavali, tak v prípade budov na bývanie to ešte stále závisí od zapálenia konkrétneho developera. Vývoj však pôjde určite aj v prípade budov na bývanie týmto smerom. Vyžaduje si to len viac času. Už máme aj medzi developermi budov na bývanie prvé lastovičky, ktoré dokázali zrealizovať s vysokou úrovňou hodnotenia ekonomicky dostupné bývanie. Vyvrátili mýtus, že zelené budovy sú drahý luxus. A príklady priťahujú. Tešíme sa na ďalšie takéto projekty. Keď sa ľudia, ktorí vlastnia byty v zelených budovách, začnú deliť so svojimi skúsenosťami, tak určite vznikne aj ďalšia skupina, ktorá bude vyhľadávať takéto príležitosti na vyriešenie svojho bývania. A zelenosť/udržateľnosť budovy na bývanie sa stane konkurenčnou výhodou."

SkryťVypnúť reklamu

Program 20:20:20

Zatiaľ sa slovko ekologický či zelený pri budovách spája skôr len s opatreniami na lepšie hospodárenie s energiami. Slovensko má v tomto ohľade záväzky a do roku 2020 by sa mali aj v rezidenčnej výstavbe stavať už len domy s "takmer nulovou potrebou" energie. Dokážu ľudia pri individuálnej, no aj developeri pri "veľkej" výstavbe splniť tieto podmienky podľa vás v termíne?

"Slovensko ako súčasť Európskej únie prevzalo na seba záväzok implementovať predpisy, ktoré napomôžu dosiahnutiu cieľa znížiť do roka 2020 oproti referenčnému obdobiu spotrebu energie o 20 %, zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na 20 % z celkovej spotreby energie a znížiť emisie CO2 o 20 %. Vzhľadom na prejavujúce sa problémy so životným prostredím vrátane klimatických zmien, je to pochopiteľný postup. Koniec koncov v sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa takýto vývoj udial v prípade spotreby pohonných hmôt motorových vozidiel, aj keď dôvodom neboli klimatické zmeny, ale problémy s financovaním nákupu ropy európskymi štátmi. Vtedy medzi úsporné autá patrili škodovky s priemernou spotrebou 8 l benzínu na 100 km a nebolo vôbec výnimočné, keď autá strednej triedy spotrebúvali viac než 10 l na 100 km. Dnes by si už malé auto so spotrebou bývalej škodovky nekúpil nik. Tatra 613, ktorá bola vládnym a reprezentačným firemným vozidlom mala po "odštíhlovacej kúre" spotrebu 16 l na 100 km. Dnes sa tento vývoj deje v prípade budov, ktoré v miernom klimatickom pásme spotrebúvajú zhruba 40 % všetkej spotrebovanej energie. Je to pomerne veľký podiel, ktorý sa dá určite rozumným spôsobom znížiť. Je dobré mať na pamäti, že s "výrobou" energie spotrebovanej budovami je spojená aj produkcia emisií."

Budovy nie sú autá. Ozaj si myslíte, že sa to dá splniť?

"Je to skutočne tak, že od 1. 1. 2016 sa majú stavať budovy s ultranízkou potrebou energie a od 1. 1. 2021 budovy s takmer nulovou potrebou energie. Do konca tohto roka sa majú stavať budovy s nízkou potrebou energie. Len pre ozrejmenie - rozdiel medzi súčasným stavom a stavom po roku 2020 je zníženie potreby primárnej energie rodinných domov zo 109 až 216 kWh/m2.rok (nízkoenergetická úroveň výstavby) na maximálne 54 kWh/m2.rok (budovy s takmer nulovou potrebou energie).Takže, ak si niekto dnes z vlastného záujmu staval dom s vlastnosťami na spodnej hranici nízkoenergetickej úrovne výstavby, tak po roku 2020 to bude s polovičnou potrebou tejto úrovne výstavby.

V prípade požiadavky na ultranízkoenergetickú úroveň výstavby je rozdiel medzi spodnou hranicou nízkoenergetickej úrovne len 1 kWh/m2.rok. Netreba z toho, čo nás od začiatku nového roka čaká, robiť strašiaka. Vzhľadom na dostupné stavebné materiály, ktorých vývoj bol za uplynulých 20 rokov mimoriadne búrlivý, je takéto zníženie potreby reálne. Nedá sa však dosiahnuť len zvyšovaním tepelnoizolačných vlastností stien, striech, podláh, okien a dverí, ale treba hľadať riešenia s využitím technológií so spätným získavaním tepla pri vetraní a prípadne sa orientovať na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Straty vetraním pri nových domoch stavaných podľa platných slovenských technických noriem už aj v súčasnosti predstavujú takmer 2/3 všetkých tepelných strát. Je čas na integrované plánovanie, teda spoločnú prácu architektov, stavebných inžinierov, technikov prostredia a staviteľov. Počíta sa len kvalitný výsledok, a ten sa nedá dosiahnuť len kvalitným architektonickým návrhom."

Zatepľovanie bývania

Pri príležitosti otvorenia Týždňa zelených budov ste povedali, že jedným z nedostatkov masívneho zatepľovania bytového fondu u nás je práve to, že sa myslí iba na úspory energií. Prečo je to tak a na čo ešte odporúčate vlastníkom?

"Zatepľovanie bytového fondu sa častokrát, žiaľ, deje živelne. Jediným argumentom býva cena zateplenia a výška dosiahnuteľných úspor na nákladoch na vykurovanie. Aj keď sú so zatepľovaním spojené určité obmedzenia, tak sú menšie, než pri výmene technických zariadení. Budova je však komplikovanejší organizmus. Nie sú to len obvodové steny a okná, ale aj napríklad systém vykurovania. Nielen tepelné straty, ale aj zisky zo slnečného žiarenia. A dôležitý je aj spôsob prevádzky budovy respektíve bytu. Nik užívateľov/vlastníkov neučí, ako používať napríklad bytový dom postavený v 60-tych rokoch, prípadne ešte skôr, po realizácii zateplenia."

Čo by mali vedieť?

"Mali by mať aspoň základné poznatky, ako sa ich dom správa. Fasáda sa zateplí častokrát najlacnejším materiálom, ktorý budovu obalí do nepriepustného obalu pre vodné pary, nové okná utesnia všetky škáry a "prirodzené vetranie" predtým netesnými oknami sa zníži takmer na nulu. Produkcia vlhkosti sa však nezníži, ani kysličníka uhličitého. Ak sa neriešia detaily tepelných mostov, tak problém je behom krátkej doby na svete. Dochádza ku kondenzácii vodných pár na vnútorných povrchoch v miestach s nízkym pohybom vzduchu a následne ku tvorbe plesní. Vzduch vnútri sa rýchlo "vydýcha" a zvýšená hladina CO2 spôsobuje únavu, bolesti hlavy, problémy so sústredením sa. V lete a v časti prechodného obdobia dochádza pre výrazne znížené tepelné straty a veľký slnečný zisk hlavne na južných, juhovýchodných a juhozápadných fasádach k prehrievaniu interiéru, na čo nedokáže reagovať starý systém vykurovania. A v lete je to hotová katastrofa, pretože nik si na kvalitné tepelnoizolačné okná nenainštaluje vonkajšie rolety alebo iné tieniace prvky, ktoré zadržia slnečné žiarenie vonku a teplo zo slnka im vytvára vnútri peklo. Napomáha tomu ešte aj zažitý spôsob vetrania, ktorý fungoval desiatky rokov a teraz zrazu nefunguje. Je to priebežné vetranie aj v lete počas celého dňa a nie iba vetranie, keď je teplota vonku nižšia než teplota vnútri a inak zatvorené a zatienené okná.

Tehlové steny naakumulujú teplo zo slnečného žiarenia a z horúceho vetracieho vzduchu, ktoré nemá kadiaľ uniknúť do vonkajšieho prostredia, pretože stena je zateplená a tepelné straty sa oproti predchádzajúcemu stavu znížili niekoľkonásobne. Určite popisujem stav, ktorí poznajú mnohí v zateplených starých bytových domoch. Nadávajú na vznikajúce plesne v zime a pekelné podmienky v lete."

Ako majú postupovať?

"Odporúčam každému vlastníkovi, aby to robil tak, ako naši starí otcovia. Najprv rozmýšľal, potom plánoval, radil sa s odborníkmi, veľa sa ich pýtal a nechal si všetko dopodrobna vysvetliť, potom si pripravil plán, napríklad aj etapovitého riešenia. Následne, aby si našiel realizátorov a dohliadol alebo nechal dohliadnuť na dodržiavanie všetkých technologických postupov. Aby sa pri výbere materiálov zaujímal aj o to, aké majú vlastnosti z hľadiska emisií škodlivín, akým spôsobom bude realizátor zateplenia nakladať so vznikajúcim odpadom, ako ochráni jeho samotného, ale aj jeho susedov od prachu, hluku a obmedzení v užívaní budovy. Viem, je to veľa odporúčaní naraz, ale na druhej strane zateplenie, resp. hĺbkovú obnovu prípadne stavbu budovy zažijeme zvyčajne raz za život a financujeme to buď z celoživotných úspor alebo sa na dlhé obdobie zadĺžime. Preto je skutočne namieste najprv rozmýšľať a až potom konať a nie naopak."

Nie je to aj chyba systému finančnej podpory zatepľovania?

"Viem, že na Slovensku je to už taký "šport" hľadať chyby najprv u "suseda". Je dobré, že existuje finančná podpora zatepľovania a teraz už dokonca aj podpora hĺbkovej obnovy budov. To je taká obnova, ktorá sa týka ako významnej obnovy stavebných konštrukcií - stien, striech, podláh, okien a dverí, tak aj významnej obnovy technických zariadení - systémy vykurovania, využívanie obnoviteľných zdrojov a podobne. Nakoniec, kto bude mať najväčší benefit, keď sa budova obnoví, prípadne len zateplí? Samozrejme vlastník respektíve užívateľ bytu, domu a tak ďalej. Je v záujme napríklad tých, ktorí používajú autá, aby si obstarali také, ktoré dokážu "uživiť" a je v záujme vlastníka budovy, aby obnovu urobil tak, že sa mu znížia náklady na jej prevádzku a zlepšia sa podmienky jej používania. Dokonca existujú aj projekty financovania obnovy z budúcich úspor."

Čo by sa malo v tejto veci zmeniť?

"Dôležitú úlohu tu zohrávajú profesijné združenia, mimovládne organizácie ako je napríklad aj Slovenská rada pre zelené budovy, ale aj vládou založené agentúry - napríklad Slovenská inovačná a energetická agentúra, aby verejnosť informovali o alternatívach udržateľných riešení a o ich výhodách. Určite aj štát môže zohrať úlohu pozitívneho katalyzátora. Nemyslím si však, že by to malo byť formou priamych dotácií. Buď sa z toho stane lotéria - ujde sa len niektorým - alebo je to priestor na potenciálnu korupciu – a zase sa ujde len niektorým. Okrem toho z celkových nákladov na priamu podporu tvorí len časť samotná podpora a zbytok sú náklady agentúry, ktorá ju rozdeľuje. Je len na byrokratoch, aký je ich podiel. Či 80/20 alebo 20/80. Pred zhruba dvomi rokmi som položil na jednom podujatí Slovenskej rady pre zelené budovy o stratégiách zlepšovania energetickej hospodárnosti budov provokatívnu otázku zástupcom fínskeho a britského veľvyslanectva. Či si vedia predstaviť takú odvážnu vládu, ktorá sa vzdá časti svojich daňových príjmov v prospech tých, ktorí robia opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov. Odpoveď som nedostal hneď, ale s odstupom času ma informoval zástupca britského veľvyslanectva, že vo Veľkej Británii existuje forma podpory odpustením celej alebo časti DPH, ak sa tepelná izolácia budov urobí nad požadované minimum. Podmienkou je použitie legálne obstaraných certifikovaných materiálov a legálna realizácia certifikovanými firmami. To je námet pre našu vládu. Na Slovensku DPH predstavuje jednu pätinu nákladov konečných spotrebiteľov, a to nie je málo. A použitie legálne obstaraných a certifikovaných materiálov a služieb vyrieši aj problém s daňovými únikmi."

SkryťVypnúť reklamu

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
          2. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
          3. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
          4. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
          5. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
          6. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
          7. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
          8. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
          1. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
          2. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
          3. Agrokomplex 2022
          4. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
          5. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
          6. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
          7. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
          8. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
          1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 35 628
          2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 23 701
          3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 13 209
          4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 6 386
          5. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 4 268
          6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 4 142
          7. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 3 914
          8. Zdravo a chutne. Vyskúšajte recepty šéfkuchára Jara Žídeka 2 079
          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Logo podcastu Index o ekonomike a podnikaní.

          Ako ovplyvní ceny nehnuteľností sprísnenie poskytovania úverov.


          a 1 ďalší 10. jan
          Ilustračné foto.

          Ľudia najviac kupovali menšie byty.


          SITA 13. júl
          Ilustračné foto.

          V medzikvartálnom porovnaní stúpli takmer o tri percentá a v medziročnom porovnaní sa zvýšili o necelých 12 percent.


          SITA 30. máj

          Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.


          22. nov

          Blogy SME

          1. Martin Majzlan: Mestá krvi, otrokov a obchodu
          2. Jan Pražák: Mezi matkou a partnerkou
          3. Jozef Sitko: Tajomstvo môjho dlhého veku (3.)
          4. Štefan Vidlár: Nevidzíte, šašci?
          5. Martin Greguš: Aký je vývoj skutočných realizačných cien nehnuteľnosti podľa katastra? Hypotéky a úvery na bývanie. VEĽKÉ POROVNANIE. Kto a koľko ich poskytol?
          6. Ján Šeďo: Odstavené elektrolyzéry v Slovalcu - omyl štátu, nemalo sa to stať.
          7. Helena Michlíková: Disciplína ? O nej tu nemôže byť ani reči
          8. Miriam Studeničová: Výstraha veriacim i ateistom! Druhé prikázanie
          1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 17 556
          2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 489
          3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 015
          4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 085
          5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 893
          6. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 789
          7. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 788
          8. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 663
          1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
          2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
          3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
          4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
          5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
          6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
          7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
          8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
          SkryťZatvoriť reklamu