Ľudia by mali dostať manuál k zatepleným bytovkám

Budovy sú ako živý organizmus. Ak máme zostať živí aj my a planéta, treba s tým niečo robiť. O zelených budovách hovoríme s Ladislavom Piršelom, výkonným riaditeľom Slovenskej rady pre zelené budovy.

V kanceláriách nájomníci tlačia developerov, aby mali zdravé budovy. V prípade budov na bývanie to ešte stále závisí od zapálenia konkrétneho developera.(Zdroj: SLOVENSKÁ RADA PRE ZELENÉ BUDOVY)

Únava, bolesti hlavy, problémy so sústredením sa... To všetko môžu byť dôsledky nesprávneho užívania nepremyslene zatepleného domu.

Ako má vyzerať zelená administratívna budova sa veľa hovorí. Ako by to však malo byť pri bývaní? Napríklad pri developerskom projekte bytovky?

"Hodnotenie udržateľnosti všetkých budov spočíva na rovnakých základoch. Napríklad pri britskom certifikačnom systéme BREEAM sa hodnotí efektívnosť využitia energie, vody, výber udržateľných materiálov. Teda takých, ktoré sú recyklované alebo recyklovateľné. Hodnotí sa aj znečisťovanie prostredia, zdravie a pohoda, ďalšie nakladanie s odpadmi, riadenie – manažment - prípravy stavby, jej realizácie a prevádzky a inovatívne riešenia. Odlišnosti medzi druhmi budov sú len vo váhach, ktoré majú jednotlivé kategórie hodnotenia a popis kritérií na získanie kreditov."

A v praxi?

"V praxi teda aj bytový dom by mal efektívne využívať energiu, a to nielen pri jeho prevádzke, ale aj pri jeho výstavbe, úsporne zaobchádzať s vodou, pri stavbe by sa mali využívať recyklované alebo recyklovateľné materiály s nízkymi emisiami škodlivín. Malo by v ňom byť zdravé prostredie s tepelnou, vizuálnou a akustickou pohodou, mal by produkovať čo najmenej odpadov a podstatná ich časť by sa mala dať opätovne zhodnotiť, aby neskončili na skládke... A ako čerešnička na torte by sa mali využiť inovatívne riešenia. To by bola ideálna zelená budova. A podľa toho, koľko z týchto kritérií by reálna hodnotená budova spĺňala, tak by získala úroveň hodnotenia. V prípade spomenutého certifikačného systému BREEAM by to mohlo byť od uspela - v certifikácii - až po výnimočná a v prípade amerického LEED od certifikovaná po platinová."

Znie to pekne, prax je iná... Ako si vysvetľujete, že zatiaľ čo máme desiatky administratívnych budov s certifikátmi pre zelené budovy v rôznom stupni, pri bytovkách je to zatiaľ jedna jediná, ktorá sa necháva certifikovať a ani nie je v Bratislave?

"Súčasný stav je pochopiteľný. Pokiaľ klienti, najmä zahraničné koncerny, ktorí si prenajímajú priestory v nových administratívnych budovách začínajú vyvíjať tlak na developerov, aby takéto budovy stavali, tak v prípade budov na bývanie to ešte stále závisí od zapálenia konkrétneho developera. Vývoj však pôjde určite aj v prípade budov na bývanie týmto smerom. Vyžaduje si to len viac času. Už máme aj medzi developermi budov na bývanie prvé lastovičky, ktoré dokázali zrealizovať s vysokou úrovňou hodnotenia ekonomicky dostupné bývanie. Vyvrátili mýtus, že zelené budovy sú drahý luxus. A príklady priťahujú. Tešíme sa na ďalšie takéto projekty. Keď sa ľudia, ktorí vlastnia byty v zelených budovách, začnú deliť so svojimi skúsenosťami, tak určite vznikne aj ďalšia skupina, ktorá bude vyhľadávať takéto príležitosti na vyriešenie svojho bývania. A zelenosť/udržateľnosť budovy na bývanie sa stane konkurenčnou výhodou."

Program 20:20:20

Zatiaľ sa slovko ekologický či zelený pri budovách spája skôr len s opatreniami na lepšie hospodárenie s energiami. Slovensko má v tomto ohľade záväzky a do roku 2020 by sa mali aj v rezidenčnej výstavbe stavať už len domy s "takmer nulovou potrebou" energie. Dokážu ľudia pri individuálnej, no aj developeri pri "veľkej" výstavbe splniť tieto podmienky podľa vás v termíne?

"Slovensko ako súčasť Európskej únie prevzalo na seba záväzok implementovať predpisy, ktoré napomôžu dosiahnutiu cieľa znížiť do roka 2020 oproti referenčnému obdobiu spotrebu energie o 20 %, zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na 20 % z celkovej spotreby energie a znížiť emisie CO2 o 20 %. Vzhľadom na prejavujúce sa problémy so životným prostredím vrátane klimatických zmien, je to pochopiteľný postup. Koniec koncov v sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa takýto vývoj udial v prípade spotreby pohonných hmôt motorových vozidiel, aj keď dôvodom neboli klimatické zmeny, ale problémy s financovaním nákupu ropy európskymi štátmi. Vtedy medzi úsporné autá patrili škodovky s priemernou spotrebou 8 l benzínu na 100 km a nebolo vôbec výnimočné, keď autá strednej triedy spotrebúvali viac než 10 l na 100 km. Dnes by si už malé auto so spotrebou bývalej škodovky nekúpil nik. Tatra 613, ktorá bola vládnym a reprezentačným firemným vozidlom mala po "odštíhlovacej kúre" spotrebu 16 l na 100 km. Dnes sa tento vývoj deje v prípade budov, ktoré v miernom klimatickom pásme spotrebúvajú zhruba 40 % všetkej spotrebovanej energie. Je to pomerne veľký podiel, ktorý sa dá určite rozumným spôsobom znížiť. Je dobré mať na pamäti, že s "výrobou" energie spotrebovanej budovami je spojená aj produkcia emisií."

Budovy nie sú autá. Ozaj si myslíte, že sa to dá splniť?

"Je to skutočne tak, že od 1. 1. 2016 sa majú stavať budovy s ultranízkou potrebou energie a od 1. 1. 2021 budovy s takmer nulovou potrebou energie. Do konca tohto roka sa majú stavať budovy s nízkou potrebou energie. Len pre ozrejmenie - rozdiel medzi súčasným stavom a stavom po roku 2020 je zníženie potreby primárnej energie rodinných domov zo 109 až 216 kWh/m2.rok (nízkoenergetická úroveň výstavby) na maximálne 54 kWh/m2.rok (budovy s takmer nulovou potrebou energie).Takže, ak si niekto dnes z vlastného záujmu staval dom s vlastnosťami na spodnej hranici nízkoenergetickej úrovne výstavby, tak po roku 2020 to bude s polovičnou potrebou tejto úrovne výstavby.

V prípade požiadavky na ultranízkoenergetickú úroveň výstavby je rozdiel medzi spodnou hranicou nízkoenergetickej úrovne len 1 kWh/m2.rok. Netreba z toho, čo nás od začiatku nového roka čaká, robiť strašiaka. Vzhľadom na dostupné stavebné materiály, ktorých vývoj bol za uplynulých 20 rokov mimoriadne búrlivý, je takéto zníženie potreby reálne. Nedá sa však dosiahnuť len zvyšovaním tepelnoizolačných vlastností stien, striech, podláh, okien a dverí, ale treba hľadať riešenia s využitím technológií so spätným získavaním tepla pri vetraní a prípadne sa orientovať na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Straty vetraním pri nových domoch stavaných podľa platných slovenských technických noriem už aj v súčasnosti predstavujú takmer 2/3 všetkých tepelných strát. Je čas na integrované plánovanie, teda spoločnú prácu architektov, stavebných inžinierov, technikov prostredia a staviteľov. Počíta sa len kvalitný výsledok, a ten sa nedá dosiahnuť len kvalitným architektonickým návrhom."

Zatepľovanie bývania

Pri príležitosti otvorenia Týždňa zelených budov ste povedali, že jedným z nedostatkov masívneho zatepľovania bytového fondu u nás je práve to, že sa myslí iba na úspory energií. Prečo je to tak a na čo ešte odporúčate vlastníkom?

"Zatepľovanie bytového fondu sa častokrát, žiaľ, deje živelne. Jediným argumentom býva cena zateplenia a výška dosiahnuteľných úspor na nákladoch na vykurovanie. Aj keď sú so zatepľovaním spojené určité obmedzenia, tak sú menšie, než pri výmene technických zariadení. Budova je však komplikovanejší organizmus. Nie sú to len obvodové steny a okná, ale aj napríklad systém vykurovania. Nielen tepelné straty, ale aj zisky zo slnečného žiarenia. A dôležitý je aj spôsob prevádzky budovy respektíve bytu. Nik užívateľov/vlastníkov neučí, ako používať napríklad bytový dom postavený v 60-tych rokoch, prípadne ešte skôr, po realizácii zateplenia."

Čo by mali vedieť?

"Mali by mať aspoň základné poznatky, ako sa ich dom správa. Fasáda sa zateplí častokrát najlacnejším materiálom, ktorý budovu obalí do nepriepustného obalu pre vodné pary, nové okná utesnia všetky škáry a "prirodzené vetranie" predtým netesnými oknami sa zníži takmer na nulu. Produkcia vlhkosti sa však nezníži, ani kysličníka uhličitého. Ak sa neriešia detaily tepelných mostov, tak problém je behom krátkej doby na svete. Dochádza ku kondenzácii vodných pár na vnútorných povrchoch v miestach s nízkym pohybom vzduchu a následne ku tvorbe plesní. Vzduch vnútri sa rýchlo "vydýcha" a zvýšená hladina CO2 spôsobuje únavu, bolesti hlavy, problémy so sústredením sa. V lete a v časti prechodného obdobia dochádza pre výrazne znížené tepelné straty a veľký slnečný zisk hlavne na južných, juhovýchodných a juhozápadných fasádach k prehrievaniu interiéru, na čo nedokáže reagovať starý systém vykurovania. A v lete je to hotová katastrofa, pretože nik si na kvalitné tepelnoizolačné okná nenainštaluje vonkajšie rolety alebo iné tieniace prvky, ktoré zadržia slnečné žiarenie vonku a teplo zo slnka im vytvára vnútri peklo. Napomáha tomu ešte aj zažitý spôsob vetrania, ktorý fungoval desiatky rokov a teraz zrazu nefunguje. Je to priebežné vetranie aj v lete počas celého dňa a nie iba vetranie, keď je teplota vonku nižšia než teplota vnútri a inak zatvorené a zatienené okná.

Tehlové steny naakumulujú teplo zo slnečného žiarenia a z horúceho vetracieho vzduchu, ktoré nemá kadiaľ uniknúť do vonkajšieho prostredia, pretože stena je zateplená a tepelné straty sa oproti predchádzajúcemu stavu znížili niekoľkonásobne. Určite popisujem stav, ktorí poznajú mnohí v zateplených starých bytových domoch. Nadávajú na vznikajúce plesne v zime a pekelné podmienky v lete."

Ako majú postupovať?

"Odporúčam každému vlastníkovi, aby to robil tak, ako naši starí otcovia. Najprv rozmýšľal, potom plánoval, radil sa s odborníkmi, veľa sa ich pýtal a nechal si všetko dopodrobna vysvetliť, potom si pripravil plán, napríklad aj etapovitého riešenia. Následne, aby si našiel realizátorov a dohliadol alebo nechal dohliadnuť na dodržiavanie všetkých technologických postupov. Aby sa pri výbere materiálov zaujímal aj o to, aké majú vlastnosti z hľadiska emisií škodlivín, akým spôsobom bude realizátor zateplenia nakladať so vznikajúcim odpadom, ako ochráni jeho samotného, ale aj jeho susedov od prachu, hluku a obmedzení v užívaní budovy. Viem, je to veľa odporúčaní naraz, ale na druhej strane zateplenie, resp. hĺbkovú obnovu prípadne stavbu budovy zažijeme zvyčajne raz za život a financujeme to buď z celoživotných úspor alebo sa na dlhé obdobie zadĺžime. Preto je skutočne namieste najprv rozmýšľať a až potom konať a nie naopak."

Nie je to aj chyba systému finančnej podpory zatepľovania?

"Viem, že na Slovensku je to už taký "šport" hľadať chyby najprv u "suseda". Je dobré, že existuje finančná podpora zatepľovania a teraz už dokonca aj podpora hĺbkovej obnovy budov. To je taká obnova, ktorá sa týka ako významnej obnovy stavebných konštrukcií - stien, striech, podláh, okien a dverí, tak aj významnej obnovy technických zariadení - systémy vykurovania, využívanie obnoviteľných zdrojov a podobne. Nakoniec, kto bude mať najväčší benefit, keď sa budova obnoví, prípadne len zateplí? Samozrejme vlastník respektíve užívateľ bytu, domu a tak ďalej. Je v záujme napríklad tých, ktorí používajú autá, aby si obstarali také, ktoré dokážu "uživiť" a je v záujme vlastníka budovy, aby obnovu urobil tak, že sa mu znížia náklady na jej prevádzku a zlepšia sa podmienky jej používania. Dokonca existujú aj projekty financovania obnovy z budúcich úspor."

Čo by sa malo v tejto veci zmeniť?

"Dôležitú úlohu tu zohrávajú profesijné združenia, mimovládne organizácie ako je napríklad aj Slovenská rada pre zelené budovy, ale aj vládou založené agentúry - napríklad Slovenská inovačná a energetická agentúra, aby verejnosť informovali o alternatívach udržateľných riešení a o ich výhodách. Určite aj štát môže zohrať úlohu pozitívneho katalyzátora. Nemyslím si však, že by to malo byť formou priamych dotácií. Buď sa z toho stane lotéria - ujde sa len niektorým - alebo je to priestor na potenciálnu korupciu – a zase sa ujde len niektorým. Okrem toho z celkových nákladov na priamu podporu tvorí len časť samotná podpora a zbytok sú náklady agentúry, ktorá ju rozdeľuje. Je len na byrokratoch, aký je ich podiel. Či 80/20 alebo 20/80. Pred zhruba dvomi rokmi som položil na jednom podujatí Slovenskej rady pre zelené budovy o stratégiách zlepšovania energetickej hospodárnosti budov provokatívnu otázku zástupcom fínskeho a britského veľvyslanectva. Či si vedia predstaviť takú odvážnu vládu, ktorá sa vzdá časti svojich daňových príjmov v prospech tých, ktorí robia opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov. Odpoveď som nedostal hneď, ale s odstupom času ma informoval zástupca britského veľvyslanectva, že vo Veľkej Británii existuje forma podpory odpustením celej alebo časti DPH, ak sa tepelná izolácia budov urobí nad požadované minimum. Podmienkou je použitie legálne obstaraných certifikovaných materiálov a legálna realizácia certifikovanými firmami. To je námet pre našu vládu. Na Slovensku DPH predstavuje jednu pätinu nákladov konečných spotrebiteľov, a to nie je málo. A použitie legálne obstaraných a certifikovaných materiálov a služieb vyrieši aj problém s daňovými únikmi."


          Inzercia - Tlačové správy


          1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
          2. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
          3. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
          4. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
          5. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
          6. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
          7. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
          8. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
          9. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
          10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
          1. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
          2. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
          3. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
          4. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
          5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
          6. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
          7. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
          8. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
          9. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
          10. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
          1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 468
          2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 3 870
          3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 088
          4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 780
          5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 2 485
          6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 531
          7. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 518
          8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 364
          9. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 345
          10. Päť mýtov, ktoré ste počuli. A možno aj uverili 992

          Hlavné správy zo Sme.sk

          KULTÚRA

          Robert Roth: Označili ma za potetovaného feťáka. Ako to mám vysvetliť dcére?

          Film Nina hovorí o rozvode, v úlohe rodiča hrá on.

          KOMENTÁRE

          Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

          Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

          KULTÚRA

          Rodičia zlyhávajú a vinia dieťa. Film Nina je drsnejší ako horor

          Nový slovenský film sa nechce páčiť.

          Neprehliadnite tiež

          V bratislavskom Prievoze pribudne nový rezidenčný komplex

          Rezidenčný komplex by mal podľa zámeru pozostávať z troch polyfunkčných objektov, garážového domu a súvisiacej infraštruktúry.

          Ponuka nových bytov na Slovensku rastie rýchlejšie ako dopyt po bývaní

          Ceny bytov majú v poslednom období rastúci trend.

          Stavebná produkcia medziročne klesla

          Oproti februáru 2016 sa celková stavebná produkcia znížila o 10,7 percenta.

          Príspevok na zateplenie domu bude možné opäť získať v druhej polovici roka

          Maximálna dotácia má stúpnuť zo 6500 na 8500 eur.