Budova so zlou statikou nemusí padnúť vôbec a môže padnúť aj skôr, kým poviete moment. Zväčša vás však upozorní.
Od roku 2005 máme päť mediálne známych veľkých stavieb, ktoré padli alebo hrozilo, že padnú. Máme sa báť ďalších?
„Nehovorím, že by sme sa mali báť. No možné je všetko.“
Za aký dlhý čas po skončení stavby sa prejaví chybná statika?
„Niekedy sa nemusí prejaviť vôbec, je to však nevyspytateľné. Ak je krehká konštrukcia, chýbajú nejaké armatúry, padne bez toho, že by prišiel nejaký varovný signál. To sa len stane a je to. Zväčša však zbadáte signály, že niečo nie je v poriadku.“
Aké to sú?
„Praskajú steny, alebo sa oddeľujú stropy. Posúvajú sa konštrukcie, videli sme aj také, kedy sa prehli schody, rozťahujú sa spoje, praskajú panely. Takýchto prejavov je nespočetne veľa, treba ich sledovať. Každú prasklinu stavby, a hlavne tú, ktorá je šikmá, napríklad pod uhlom 45 stupňov, treba brať vážne. Takáto prasklina signalizuje, že v základoch alebo v nosnej časti je problém.“
Dá sa stavba s porušenou statikou vôbec opraviť?
„Ale áno. Z prevažnej väčšiny áno. No sú stavby, ktoré treba demontovať. Už len preto, že by ohrozili pracovníkov, ktorí by ich opravovali.“
Keď stavba padne, je možné z ruín spoznať, či išlo o chybu v statických výpočtoch alebo či stavbu stavali, tak, ako to statik prepočítal?
„Aj tu možno povedať, že z veľkej väčšiny to ide. Konštrukcia vykazuje nejaký druh armatúry, ktorý bude porušený, napríklad roztrhnutý a podobne. Z ruín budú trčať nosníky a iné konštrukcie... Dá sa to teda zrevidovať, porovnať, pozrieť sa, čo je v stavebných denníkoch, ak vôbec stavebné denníky boli. Píšu sa totiž len minimálne.“